História dychovej hudby v Predmieri

Hudba je trvalou súčasťou národnej kultúry. Vznik dychovej hudby v Predmiery sa spája s rokom 1906. Vtom roku si založili mladí tovariši nábytkovej továrne Hetzel hudobný krúžok. Kapelníkom sa stal Ferdinand Pacháček, ktorý bol najaktívnejším organizátorom. Hudobné nástroje si členovia spolku zakúpili z vlastných finančných prostriedkov, teda každý prispel sumou 50 zlatých. Okrem toho si platili i učiteľa hudby Michala Jurkoviča zo Súče, ktorý sa podujal na odbornú výučbu hudobníkov. Cez deň odpisoval noty a každý večer ich učil hudbe. Skúšky sa konali v škole a vyučovanie trvalo 4 mesiace. Medzi členov hudobného krúžku patrili : Ferdinand Pecháček, Felix Šúkala, Viktor Hanulík, Jozef Volák, Ján Pecháček, Alojz Dúbravka, Ignác a Ondrej Kaluža. Po prvý krát dychová hudba vystúpila na Vianoce v roku 1906.

V ďalšom období sa stala vyhľadávanou hudbou, pretože na okolí nebola žiadna iná. Vystupovala na širokom okolí : v Považskom Podhradí, v Orlovom, v Považskej Bystrici, v Pružine, v Trenčianských Tepliciach a v Budatíne u grófa Čákyho.Priaznivý vývoj hudby bol narušený 1. Svetovou vojnou v roku 1914. Muzikanti sa museli rozlúčit so svojimi nástrojmi a narukovať na front. Žiaľ, niektorí sa už nevrátili. Po skončení vojny v roku 1918 musela kapela začínať odznova.Kapelníkom sa stal Anton Repa, ktorý rozšíril rady hudobného spolku o nových členov.Boli to : František Slanička, Štefan Smolka, Pavol Bačík, Ján Slanička, Ambróz Bačíkovský, Justín Cvaško, František Uríček, Jozef Bajza a Justín Bárnik.

V roku 1926 sa sformovalo tretie zoskupenie hudobníkov. Pribudli k nim mladí členovia : Ján Križan, Jozef Lovíšek , Vincent Minárik, Ján Ďuriník, Vendelín Očko, Ján Bačík, Pavol Smolka a Ján Bačíkovský. Vtedy mala kapela 14 muzikantov. Ďalším medzníkom vo vývoji hudby bola štvrá generácia muzikantov, ktorá sa utvorila v roku 1940.Kapela sa rozšírila o nových členov, medzi ktorých patrili: Jozef praženica, Jozef a Ján Majerský, Jozef a Jaroslav Smolaka a Vendelín Kučera. Viedol ich kapelník Ján Slanička a neskôr Ján Križan.

Po skončení 2. Svetovej vojny sa vývoj dychovej hudby spájal s menom výborného hudobníka i kapelníka Jozefa Bajzu, ktorý dychovej hudbe zasvätil celý život. Základy hudobného vzdelania získal vo vojenskej hudbe v Bratislave, zdokonaľoval sa v závodnej hudbe Považských strojárni v Považskej Bystrici. Ovládal všetky hudobné nástroje s výnimkou klarinetu. Kapela nemala priestory na nacvičovanie, preto sám poskytol priestory vo vlastnom dome, hoci s dvoma miestnosťami a pritom mal 2 malé deti. Aj napriek tomu sa tu 16-členná kapela, verná tradíciám dychovej hudby schádzala 2-krát do týždňa. Obetavý a náročný kapelník si vychoval svojich následníkov, medzi ktorých patrili : Jozef Marčulínec , Ján Križan ml., Ladislav Kučera, Alojz Bajza, Jozef Chládek, Pavol Bačík, Ján Halás, Štefan Bajza, Jozef Jankovič, Jozef Bajza, Ladislav Masiarik, Štefan a František Bednár, Peter Kučera, Ivan Kučera, Vdp. Mgr. Karol Hanulík, Ing. Milan Taška, Ing. Jozef Furenda a Peter Marčulínec. Lásku k hudbe vštepoval aj svojim dvom synom Jozefovi a Antonovi, ktorý sa stali pokračovateľmi jeho hudobného žvota.

Keď otcovi ubúdali sily v roku 1972 po ňom prevzal vedenie dychovej hudby jeho syn Anton Bajza. Prvé základy hudby dostal u svojho otca. Hudba mu natoľko prirástla k srdcu, že jej venuje všetok svoj voľný čas. Podobne ako jeho otec i on sám vychoval nasledovných muzikantov : Jozef Marčulínec ml., Pavol Bačík ml., Milan Václavík, Jozef Talda, Jozef Kučera, Anton Marčulínec , Ľubomír Paštinský, Ľubomír Hôrečný, Jozef Sluka, Juraj Gajdošík, Ivan Sluka, Marián Kostolný, Miroslav Kružliak, Michal Taška, Martin Kučera, Jozef Chládek , a jeho synovia Peter a Anton. V súčasnosti dáva základy hudby novej mladšej generácii hudobníkov ku ktorým patria : Štefan Lukáč, Miroslav Kucka, Andrej a Martin Talda, Mário Korbaš, Jozef Marčulínec ml., Matúš a Ladislav Kučera ml.